Hodina zeme sa opäť konala online

Hodina Zeme je najväčšou celosvetovou akciou, do ktorej sa zapája verejnosť zhasnutím svetiel. Každý rok sa jej pravidelne zúčastní viac ako miliarda ľudí z celého sveta  vo viac ako  7- tisíc miest a obcí, prepája verejný aj súkromný sektor.

Prvý raz sa konala k 31. marca 2007, viac ako 2,2 milióna domácností a 2- tisíc firiem v austrálskom Sydney vyplo na hodinu svoje osvetlenie. V roku 2008 sa zapojilo už okolo 50 miliónov ľudí v 370 mestách a obciach vo viac  35 krajinách.

Slovensko sa po prvýkrát zapojilo v roku 2010. No oficiálne až o rok neskôr, keď s celosvetovými organizátormi začala spolupracovať Sekcia ochrany pred svetelným znečistením Slovenskej astronomickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied a Slovenský zväz astronómov.

Ročník v roku 2018 bol rekordný. Do Hodiny Zeme sa zapojilo viac ako 180 krajín z celého sveta. Akciu podporili  aj Sfinga a pyramídy v Gíze, socha Krista Spasiteľa v Brazílii, parížska Eiffelova veža, most Golden Gate v San Franciscu, či  rímske Koloseum

Tento rok sa Hodina Zeme kvôli opatreniam súvisiacimi s pandémiou presunula do online priestoru. Podujatie tak bolo bez ľudí na námestiach, ktorí symbolické zhasínanie pamiatok sledovali na živo. Hodina Zeme pomáha zvýšeniu povedomia o zmenách klímy.

Na Slovensku zapojili aj dominanty ako Bratislavský hrad, Prezidentský palác, Bojnický zámok, Spišský hrad, Trenčiansky aj Nitriansky hrad, hrad v Starej Ľubovni, Hodinová veža v Banskej Bystrici či Mariánsky stĺp v Chrenovci-Brusne a samozrejme mnohé mestá a obce, či organizácie.

Categories: Uncategorized

Rádioaktívny odpad zo zahraničia už nebudú spracovávať Slovensku

Jadrová a vyraďovacia spoločnosť (JAVYS)  čaká na znenie zákona, ktorý môže priniesť zákaz spaľovania rádioaktívneho odpadu zo zahraničia. Zmluva s talianskou elektrárňou Caorso, na základe ktorej JAVYS spaľuje rádioaktívny odpad je zverejnená na stránke spoločnosti.

Prísľub na schválenie zákona o zákaze spaľovania zahraničného rádioaktívneho odpadu dostal minister životného prostredia Ján Budaj od predsedov koaličných strán. Ministerstvo plánuje ústavný zákon a to z dôvodu, aby opatrenia na ochranu životného prostredia boli trvácne.

Minister hospodárstva Richard Sulík uzavrel s ministrom životného prostredia dohodu o tom, že sa dodrží existujúca platná zmluva, ktorá predpokladá, že sa všetok taliansky odpad z elektrárne Caorso spracuje do roku 2023.

Rádioaktívny odpad sa na Slovensko dováža  z talianskej jadrovej elektrárne Caorso a za posledných päť rokov doviezli minimálne 860 ton rádioaktívneho odpadu. Elektráreň v Taliansku po havárii v Černobyle odstavili v roku 1990, pomohol tomu tlak verejnosti.

Po naplnení zmluvy už nebude JAVYS uzatvárať ďalšie zmluvy na spaľovanie jadrového odpadu zo zahraničia. Rezort hospodárstva pripomenul, že  prísne medzinárodné predpisy a všetok spálený odpad do krajiny pôvodu, na  Slovensku tak neostáva žiadna prebytočná rádioaktivita.

Z prostriedkov získaných cez taliansky kontrakt bude možné zaplatiť celú novú ekologickú spaľovňu. Ak by ho Slovensko nenaplnilo, hrozili ekonomické sankcie a škody.

Všetky rádioaktívne látky, ktoré sa nachádzajú v spáliteľných odpadoch sú spracovávané technológiami na spracovanie a úpravou RAO.

Procesom koncentrácie kvapalných odpadov a následne technológiou cementácie, respektíve ako zálievka do vlákno betónových objektov, ktoré následne ukladajú v Republikovom úložisku rádioaktívnych odpadov v Mochovciach.  A aj procesom spaľovania spáliteľných odpadov a miešania vzniknutého popola do technológie cementácie a aj procesom lisovania pevných odpadov a ich následným uložením v Mochovciach.

Rádionuklidy, ktoré sú  odsávané vo forme aerosólov z priestorov kontrolovaného pásma, sú zachytávané na HEPA filtroch. Ďalej sa s nimi nakladá ako s rádioaktívnym odpadom a sú spaľované v technológii spaľovania.

Categories: Uncategorized

Až štvrtina environmentálnych záťaží je na Východnom Slovensku

Ministerstvo životného prostredia v roku 2018 zaznamenalo na Slovensku 1763 environmentálnych záťaží. Až viac ako štvrtina z nich je v Prešovskom a Košickom kraji. V rámci Operačného programu Životné prostredie ministerstvo životného prostredia a ministerstvo obrany zabezpečili ich sanáciu v 19 lokalitách, no z toho tri boli na východnom Slovensku.

Envirozáťaže sa nachádzajú najmä v areáloch priemyselných či poľnohospodárskych podnikov, na nekontrolovaných skládkach nebezpečných odpadov a aj nezabezpečených skladoch pesticídov.

Znečistenia ostali aj v objektoch po armáde a spôsobila ich aj ťažba nerastov, tiež sú pozostatkom starých opustených skládok a odkalísk, ktoré sa prejavujú zvýšenými hodnotami chloridov, kyanidov a aj ropných látok či arzénu v prostredí.

Sanácie sa týkali environmentálnych záťaží v rušňových depách v Humennom, v mestskej časti Košice-Juh, v Spišskej Novej Vsi, v Prešove a v Petrovej doline v obci Poproč v okrese Košice-okolie a mestských kasárňach v Michalovciach.

Poznáme pravdepodobné environmentálne záťaže, environmentálne záťaže a sanované alebo rekultivované lokality.

Uzneseniami vlády boli určené aj v ďalších lokalitách, v rušňovom depe v Čiernej nad Tisou, Maťovských Vojkovciach a Haniske, prekládkovej stanici v Čiernej nad Tisou, v areáli bývalých kasární v Kežmarku, na skládke tuhého komunálneho odpadu v Giraltovciach, na skládke Skalka v Starej Ľubovni a v sklade pesticídov v obci Čeľovce.

Riešenie situácie v daných lokalitách chceli financovať prostredníctvom Operačného programu Kvalita životného prostredia.

Environmentálne záťaže zaradené do Štátneho programu sú riešené podľa plánov prác a predpokladá sa ich ukončenie sa predpokladá do roku 2023. Finančné prostriedky zo spomínaného operačného programu môžu čerpať len príslušné ministerstvá a Štátny geologický ústav Dionýza Štúra.

Categories: Uncategorized

Znečistené životné prostredie na Strednom Pohroní

Stredné Pohronie je oblasť na strednom Slovensku, do ktorej patria okresy Žiar nad Hronom, Banská Štiavnica, Žarnovica a západná časť okresu Zvolen. Znečistenie ovzdušia v oblasti sa monitoruje na staniciach v Banskej Bystrici a v Žiari nad Hronom.

V Banskej Bystrici  denné koncentrácie oxidov dusíka na stanici už desaťročia prekračujú denný imisný limit. Idem najmä o  znečistenine oxidom dusíka a aj výrazné znečistenie ovzdušia poletavým prachom.

Banská Bystrica a okolie patrí k lokalitám, v ktorých je veľký stupeň znečistenia. K zdrojom znečistenia sú Závody SNP v Žiar nad Hronom a Tepláreň Zvolen.

Pri hodnotení úrovne životného prostredia sa berie do úvahy aj úroveň znečistenia povrchových a podzemných vôd.  Dôležité je to najmä v oblastiach, v ktorých sú domácnosti odkázané na vlastné zdroje vody.

Znečistenie povrchových a čiastočne aj podzemných vôd pochádza z priemyselnej činnosti a výraznou mierou sa na ňom podieľa aj úroveň čistenia komunálnych odpadových vôd či neexistujúca kanalizácia v obciach.

Zdrojom znečistenia vôd je aj poľnohospodárska činnosť a používanie agrochemikálií. Významný vplyv na zaťaženie a znečistenie životného prostredia má aj banská činnosť.

Na znečistení rieky Hron sa podieľajú odpadové vody z priemyselných podnikov v oblasti Banskej Bystrice a Žiaru nad Hronom a i odpadové vody z verejných kanalizácií. Kvalita vody v tejto oblasti je v rozmedzí I. – V. triedy v jednotlivých skupinách ukazovateľov.  Zdrojmi znečistenia vôd sú Biotika Slovenská Ľupča, spomínaní Závody SNP Žiar nad Hronom, Bučina  Zvolen i verejné kanalizácie obcí. K producentom priemyselných odpadov patria Závody SNP Žiar nad Hronom a Biotika Slovenská Ľupča. Environmentálnu záťaž na Strednom Pohroní predstavujú aj odkaliská škvary, popola či červených a hnedých kalov z výroby oxidu hliníka.

Categories: Uncategorized

Kvalita ovzdušia obecně

Kvalita ovzdušia vypovedá o tom, aké koncentrácie znečisťujúcich látok sa nachádzajú v ovzduší v danej lokalite. Kvalita ovzdušia je to, čo dýchame. Najväčšie korporáty postupne začínajú pracovať na hľadaní alternatív k spaľovacím motorom, k uholným elektrárňam a podobne. Vznikajú nové technológie a alternatívne startupy, ktoré sú  úspornejšie a efektívnejšie.

Z globálneho hľadiska sa dá  považovať za najzávažnejšie znečisťujúce látky oxid uhličitý a drobné čiastočky tuhých a kvapalných látok. Pri posudzovaní regionálneho znečistenia ovzdušia sa pozoruje dlhodobý vplyv a následky na vodu, pôdu aj ekosystémy.

Znečisťujúce látky, ktoré vypúšťame do atmosféry, v atmosfére neostávajú bez zmeny, ale prebiehajú rôzne fyzikálno-chemické reakcie. Napríklad prebieha samočistenie, rovnako ako sa to deje v prípade vody či pôdy. No účinky znečisťujúcich látok sa aj zhoršujú.

Vďaka samočistiacim procesom má ovzdušie schopnosť regenerovať sa, deje sa tak však iba do určitej miery.  Podľa Európskej environmentálnej agentúry (EEA) v dôsledku znečistenia v ovzduší v roku 2015 na Slovensku predčasne zomrelo 5 421 ľudí.

Najvýznamnejší znečisťovatelia ovzdušia tuhými znečisťujúcimi látkami na Slovensku patria viaceré strategické podniky. No veľké firmy nie sú jedinými znečisťovateľmi ovzdušia na Slovensku. Domácnosti  sa podieľajú na znečistení ovzdušia, tým že na vykurovanie využívajú vlastné spaľovacie zariadenia namiesto moderných a efektívnejších.

Doprava je významným zdrojom emisií. Najväčší podiel na emisiách má cestná doprava, najmä používanie dieselových nákladných a osobných automobilov, tiež letecká doprava. Na znečistení sa podieľa aj poľnohospodárstvo používaním amoniaku a aj odpadové hospodárstvo, keďže čím viac odpadu produkujeme, tým viac musíme skládkovať či spaľovať a to znamená viac znečisťujúcich látok v ovzduší.

Categories: Uncategorized

Nelegálna skládka pri Bratislave znečisťuje podzemné vody

Minister životného prostredia a minister vnútra začali vlani v máji riešiť ťažkosti s nelegálnou skládkou odpadu pri Ivanke pri Dunaji v okrese Senec, neďaleko hlavného mesta. Pripravovali nápravu opakovaného porušenia zákona. Envirolegislatíva  na Slovensku  nie je dostatočná.

Viacerí obyvatelia územia upozorňovali na čiernu skládku dlhodobo a opakovane. Problém však nikto neriešil.

Minister vnútra Roman Mikulec vyzval všetkých kompetentných úradníkov, ktorí sú poverení vec riešiť, aby boli zodpovední a nebrali ju na ľahkú váhu, keďže ide o dlhodobú a vedomú činnosť. Žiadal tiež, aby bolo vyvodená zodpovednosť.

Predstavitelia oboch rezortov priamo na mieste skládky potvrdili, že zrýchlenie a najmä posilnenie  kontrolných procesov v oblasti ochrany životného prostredia je pre súčasnú vládu jednou z priorít.  Mikulec spoločne s ministrom životného prostredia Jánom Budajom uviedli, že obdobie porušovanie envirolegislatívy na Slovensku skončilo.

Odpad z nelegálnej skládky v Ivanke pri Dunaji  výrazne znečistil podzemné vody. Podozriví z environmentálnej kriminality ušetrili vďaka  nedodržiavaní pravidiel skládkovania odpadu  milióny eur. Z miesta výskytu nelegálnej skládky je tiež zvážaný i stavebný materiál, ktorý je používaný pri výstavbe bratislavského obchvatu.

Polícia a Slovenská inšpekcia životného prostredia budú zisťovať, kde všade bol stavebný materiál  z nelegálnej skládky rozvážaný. Skládka bola oficiálne vedená ako zberný  dvor.

Miestni aktivisti na skládku  upozorňovali tri roky upozorňujú a podali aj trestné oznámenie. Policajný vyšetrovateľ má k dispozícii znalecký posudok, ktorý preukazuje znečistenie podzemných vôd v dôsledku zakopaného odpadu. Koncentrácia karcinogénnej látky benzo(a)pyrén až 27-krát prekračuje povolený limit. Podľa posudku je preukázané, že skládka má negatívny vplyv na kvalitu podzemnej  vody a oblasť skládky je možné považovať ako vysoko rizikovú.

Categories: Uncategorized

Hlinikáreň zničila celú obec

Až 1 380 obyvateľov sa muselo vysťahovať z 228 domov v Horných Opatovciach pri Žiari nad Hronom. Celý proces trval 10 rokov. O likvidácii dediny rozhodla československá vláda v roku 1960 o deväť rokov neskôr ju úradne zrušili.

Horné Opatovce pritom patrili k najstarším obciam Žiarskej kotliny. Obec doplatila na výstavbu závodu vyrábajúceho hliník. Škodlivé exhaláty fatálne zasiahli do životného prostredia. Zvieratá trpeli a hynuli, napadnutý sneh bol na druhý deň čierny.

Pamiatkou na obec sú už len starý cintorín, kultúrny dom, škola a kostol.  Všetko ostatné bolo zlikvidované. V blízkosti Kostola sv. Vavrinca je smetisko. Potomkovia vysťahovalcov to považujú za ďalšiu devastáciu územia.

Osud miestnych sa zmenil v roku 1951, keď vtedajšia vláda rozhodla, že v katastri o vybudujú strategický podnik. Niektorí mali najskôr radosť, že vďaka novému Závodu SNP nájdu prácu blízko domu.

 No už krátko po spustení výroby boli okná na domoch  nepriehľadné. Ľudia sa so športových aktivít vracali špinaví od čiernej mastnej hmoty. Z okolitých pasienkov sa nevracal dobytok, nevládal sa totiž hýbať, začali hynúť včely a ovocné stromy prestali rodiť plody. Životu v obci škodil fluorovodík, polycyklické uhľovodíky, oxid siričitý, oxid hlinitý, arzén, uhlíkový prach a množstvo ťažkých kovov.

Vláda  tak pristúpila k rozhodnutiu, že obec zruší. Prví  predvídaví obyvatelia začali odchádzať už začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia.O výstavbe fabriky sa uvažovalo už od polovice roku 1950 a  mala slúžiť najmä zbrojárskemu priemyslu.

Postupne pribúdali prázdne domy, zostávali najmä starí ľudia. Väčšina vysťahovalcov skončila v susednom Žiari nad Hronom na nových sídliskách. Opustené územie Horných Opatoviec sa stalo mestskou časťou Žiaru nad Hronom.

Horné Opatovce sú prípad, keď človek výrazne zasiahol do krajiny tak, že ľudia tam nemohli ďalej už prežiť. Aj keď podobne zanikli viaceré obce, bolo to najmä kvôli výstavbe vodných priehrad. Horné Opatovce sú jedinou obcou, z ktorej sa ľudia museli vysťahovať pre znečistenie ovzdušia a pôdy. Dnes je hlinikáreň rozdelená medzi viacerých majiteľov.

Categories: Uncategorized

Kto znečisťuje životné prostredie v Bratislave?

Viaceré slovenské regióny so znečistením životného prostredia možno považovať za zaťažené oblasti z hľadiska znečistenia ovzdušia, vôd a odpadového hospodárstva. Znečistenie ovzdušia, pôdy znehodnotené biotopy či aj  znečistené povrchové a podzemné vody sú vážnou hrozbou.

 Až 60 percent obyvateľov žije na 25 percentách rozlohy územia  Slovenska práve v takomto prostredí. Centrá takýchto oblastí sú predovšetkým v aglomeráciách, na ktorých došlo k koncentrácii priemyslu i dopravy.

V okolí hlavného mesta sa na výraznom znečisťovaní ovzdušia podieľajú najmä emisie zo spaľovacích procesov pri výrobe tepla a elektrickej energie, z rafinérskej a petrochemickej, chemickej výroby na území mesta Bratislava.  

Najvýznamnejšie prostredie znečisťuje Slovnaft Bratislava a výrazne sa na ňom podieľa aj automobilová doprava.  Spôsobujú to najmä oxidy dusíka, emisie tuhých znečisťujúcich látok z priemyselných zdrojov. Pre znečistenie prostredia je významná aj prašnosť.

Do povrchových tokov v oblasti sa vypúšťajú mestské aj priemyselné odpadové vody, ktoré končia v rieke Dunaj. Kvalita vody v tejto oblasti je v rozmedzí II. – V. triedy. Zdroje znečistenia vôd sú najmä Čističky odpadových vôd Petržalka, Vrakuňa, Istrochem a v neposlednom rade aj Slovnaft Bratislava.

Oblasť v okolí Bratislavy je podstatne viac zaťažená odpadmi, ako iné lokality na Slovensku.  Problémom sú tiež skládky komunálneho a priemyselného odpadu. Najväčším producentom priemyselných odpadov na tomto území je spomínaný Slovnaft Bratislava.

Categories: Uncategorized